od zrnka k palacinke

Už dlhšie som si nenašla čas sadnúť si k blogu a zapísať zopár spomienok, ktoré sme za posledné obdobie prežili. A aj napriek tomu, že obdobie Dožiniek je už za nami, rada by som detičkám zapísala aspoň to ako sme spolu od zrnka až k palacinke prišli. Celé leto som sa tešila ako s detičkami vybehneme na polia a zatancujeme si medzi hojdajúcimi sa kláskami, nazbierame zopár kláskov do batôžka, aby sme si čerstvý chlebík upiekli a vázičku ozdobili. Avšak tento rok nás predbehli poľnohospodári, ktorí zožali naše zrnká skôr než sme sa na polia stihli vybrať. Tak mi veru aj ľúto bolo, som sa na to tešila. Tento rok sa pretrhlo vrece zo svadbami, a namiesto dovoleniek sme pobehali dokopy 5 svadieb. Najďalej sme sa vybrali svadbovať na východ Slovenska. Počas cesty sme zastavili na salaši, oddýchnuť si a trocha si pobehať po dlhšom sedení v aute. Tak sme sa najedli a vybrali na prechádzku k blízkemu lesíku vedľa ktorého sa rozprestieralo pole. Pole zorané, ale na behanie parádne. Ako sme sa tak polom rozbehli, krásne prekvapenie sme tam našli. Vykúkali na nás zabudnuté klásky. Teda musím povedať, že radosť to bola veľká, že aspoň za vrecúško kláskov sa nám podarilo nakoniec nazbierať. A mysleli sme aj na myšky, ktoré si už chystajú zásoby na zimu a klásky sme na poli nechali aj im. Keď sme sa vrátili domov, zrniečko po zrniečku sme z kláskov povyberali. Mlynček na obilie žiaľ nemáme, tak sme zrnká zomleli na mlynčeku na kávu. Zostala nám nakoniec ozaj malá kôpka múky. Tak z pôvodného plánu upiecť chlieb sme zainprovizovali a upiekli si jednu palacinku. Tu sme rozkrojili na 4 časti a spoločne sa rozdelili. Bol to krásny zážitok a detičky na to ešte radi spomínali. Nakoniec som vďačná za tú jednu palacinku, obzvlášť v dobe absolútnej hojnosti v ktorej žijeme. Človek si môže kúpiť melóny či nektarinky v zime a naopak v lete sú v regáloch mandarinky a keď sa trochu zozimí začnú strašiť čokoládoví Mikuláši. Rada by som mojim detičkám dopriala radosť z toho, že mandarinky u nás zavoňajú keď prídu Vianoce, že na melón sa môžeme tešiť až v lete. A tiež by som bola rada aby sme sa spolu naučili žiť viac v rytme s prírodou s tým, čo nám v danom období ponúka, uvedomiť si jej vzácnosť a aj to že pre väčšinu ľudí na svete ani len tá jedna palacinka nie je samozrejmosť.