streda 28. februára 2018


 Náš zdravý kváskový chlebík. Tak veľmi sa teším, že sa nám podaril. A aj sme si pritom zaspievali a básničky k jednotlivým fázam pečenia vymysleli :) nech máme z pečenie ešte väčšiu radosť:

Klásky klásky obilia, čo sa v poliach hojdáte,
ďakujeme za zrniečka z ktorých múku zomlieme,
z múky chlebík upečieme,
radi sa s nim podelíme
Keď miešame kvások s vodou Juli vymyslela :

Miešam miešam kvások zlatý,
bude z neho chlebík zdravý....

Keď miesime cesto tak si recitujeme :

Miesim miesim Boží dar,
keď vymiesim budem váľať,
keď vyváľam budem piecť...

Keď osievame múku tak si spievame:

Osievame múčku v slamenom klobúčku.....









šiškový venček

Julianka dostala svoju prvú tavnú mini pištoľ a hneď sa aj pustila do tvorenia. Z nazbieraných šišiek, ktoré nám darovala očarujúca jelša pri Dunaji si vyzdobila papierový venček. Keď som sa spýtala kam venček dáme, tak si vybrala svoju jedálenskú stoličku kam si ho aj zavesila.







soľné kryštáliky

Experimentovanie so soľou, vodou a farbami.
Tvrdý papier detičky potreli lepidlom a posypali soľou. Počkali sme chvíľu, kým sa soľ na papier prilepí. Medzitým som do vody pridala farby, ktoré sme pipetkou nanášali na osolené miesta. Bolo krásne pozorovať, aké obrazce nám pritom vznikajú.







Pridať popis








nedeľa 4. februára 2018

macko uško

Julianka mala svojho obľúbeného macka. Dala mu meno macko uško. Bol to v tom čase jej jediný plyšák o ktorého sa vzorne starala. Doniesol jej ho Ondrejko až z Islandu kde ho objavil v miestnom sekáči. Jedného dňa ho však Julianka zabudla na hojdačke na ihrisku. Vrátili sme sa ho hľadať ale žial neúspešne. Bol to plač veru preveľký...
Po vyše roku a pol čo sa stratil prišla zrazu jedno ráno prišla Julianka smutná do obývačky, že jej chýba macko uško. Vymyslela, že by sme mohli odletieť na Island a isť ho tam hľadať. Tak som jej navrhla že si spolu macka uška ušijeme. A tak aj bolo a veru aj potešilo...






fotokoláž a látkové gorálky



Každý rok dávame babinkám aj sebe pod stromček stolový kalendár s našimi fotkami. Aby ten minuloročný nezostal len tak nevyužitý tak sme si vyrobili malý príbeh kde Julianka nesie Eli a všetci sa spolu radujeme. Na papier sme lepili kúsky látky ktoré som kúpila a už boli podlepené lepiacou fóliou. Elianka si popritom našla pompom guličky a Julianku spontánne napadlo, že by ich mohla obaliť v látke a vyrobiť náhrdelník. Juj aký je hravý a utešený :)