Vázička pre Ondrejka

Vrámci výroby vianočných darčekov sme pre môjho brata Ondríka vyrobili vázičku. Zrecyklovali sme porozbíjane taniere ktorých v poslednej dome akosi nečakane pribudlo, odkedy sa naša malá Elianka aktívne podieľa na prestieraní stola. Žiaľ rozbil sa aj môj obľúbený hlinený hrnček, čo sa mne pre zmenu podarilo, tak sme oživili jeho pamiatku a jeho čprepy využili na dotvorenie vázičky.

Na výrobu vázičky sme použili biely cement ktorý sme vo vačšej vrstve dali na zavaraninový pohar a potom už len poprikladali črepy a nechali stvrdnúť.

malé vianočné potešenie pre susedov

Už ako malé dieťa som chcela bývať na dedine. Alebo mať aspoň starých rodičov na dedine, kam by som mohla chodievať. Z dediny som totiž odjakživa mala pocit akejsi väčšej súdržnosti medzi ľudmi, ktorú vačšinou vo veľkých mestách postrádame. No prečo si nevytvoriť súdržnosť aj na obyčajnom petržalskom sídlisku? Odkedy sa detičky narodili tak pre vianocami obehneme aspoň zopár susedov aby sme im zavinšovali a popriali pekné sviatky. Minulý rok sme rozdávali medovníčky, tento rok sme k im vyrobili aj malinké prekvapenie. Pohľadnicu s prianim a vyrobili sme aj ozdobu na stromček. Ozdoby sme vyrábali zo samotvrdnúcej hmoty do ktorej sme otlačili čipku a následne vykrojili malých anjelikov pre šťastie. Myslím že sme potešili aj tento rok :)

vianočné pohľadnice pre známych aj neznámych

Písanie pohladníc a listov mi je veľmi blízke. Už ako dieťa som zbierala pohľadnice, ktoré nám maminka posielala do školy v  prírode alebo do letných táborov. A vždy nám ich poslala aspoň tri, tak sme sa veľmi tešili. Vianočné pohladnice píšem každý rok, je to už taká príjemná tradícia, obzvlášť ľudom s ktorými sa niekedy aj počas celého roka nestihnem stretnúť. Avšak odkedy mám detičky je písanie a hlavne tvorenie pohladníc omnoho zábavnešie. Minulý rok sme vyrábali pohladnice kamarátom a pre babičky a deduškov z domu dochodcov v petržalke. Tento rok sme sa zapojili do krásneho projektu Vianočná pošta pohodovo, vďaka ktorému sme snáď aj tento rok potešili starkých ktorým sme ich poslali.

Vyrábali sme viacero druhov: vaľkaním šablón a ich zdobením, vystrihovaním a vyrezávaním snehových vločiek a nakoniec aj s našou sesterničkou sme pohladnice zdobili stužkami.

Detičky si v adventnom batôžteku našli papierové šablóny a maliarsky valček a výroba sa mohla začať.

 Eliankina prvá pohladnica

plstené mydielka

Rovnakú mydlovú hmotu ako na levandulové mydielka sme použili aj na výrobu plstených mydielok. Zvykneme sa spolu stretávať s kamarátkou Luckou a jej detičkami, aby sme spolu zdielali tvorenie a čas trávený spolu. Tentokrát som pre detičky pripravila ovčiu vlnu a mydielka. Detičky si povyberali rôzne zafarbené kúsky ovčaj vlny a ňou obmotali mydielko. Potom mydielko namočili do vody a potom už len ručičkami mydielko mačkali a mačkali a mydlili a mydlili a penili a penili....kým nebola vlna pevnejšie opracovaná okolo mydielka. Čím viac sa mačká, tým pevnejšie sa vlna oplsti okolo mydielka. Takéto mydielko je veľmi príjemne na dotyk.  Možete si do vody v ktorej budete plstiť pridať aj zopár kvapiek esenciálneho oleja ktorý mate radi.

levandulové mydielka

Detičky si vrámci adventných batôžtekov našli vrecúško plné sušenej levadule. To sme využili na výrobu levandulových mydielok ako vianočných darčekov pre babinky a kamarátov.

Mydielkovú hmotu sme kúpili na stránke www.mydlovysvet.sk. Vybrala som tú s bambuckým maslom aby bola co najprirodzenejšia a bez arómy. 

Mydlovu hmotu sme dali na vodný kúpel aby zmäkla. Potom sme do nej primiešali levandulu. Mydielkovo levandulovú zmes sme potom dali do formičiek a nechali stuhnúť. Vôňa levanduly pôsobí veľmi upokojujúco tak to bolo pre nás veľmi príjemne.

Svätý Mikuláš

Julianka sa už veľmi tešila na Mikuláša...už od rána chodila a rozmýšlala kedy k nám zavíta. Aby sa u nás cítil dobre tak sme si doma upratali a pekne obliekli. Poňali sme to sviatočne ale zárveň komorne v kruhu našej rodiny, bez akýchkolvek pozlátok a vyžiadaných basničiek na kolene prezlečeného pána za Mikuláša...Chcela som aby sme v ten okamih boli spolu celá rodina, tak sme čakali kým príde ocinko z roboty domov. Julianke sme povedali, že keď príde ocinko domov tak vtedy niekedy pride aj Mikuláš...ocinko prišiel a všetci sme spolu pozapalovali sviečky aby sme umocnili daný magický okamih...Mikuláš stále nechodil tak sme sa dohodli že ocinko aj s detičkami pôjde pozrieť von, či nádodou nezablúdil, nechali sme však pootvorene vchodové dvere a pri nej sviečočku aby nás k nám Mikuláš trafil. Keď detičky už chodili okolo domu tak ja som zatiaľ dala balíčky na okno a vytvorila na zemi jagavú cestičku zo sviečok. A pridala sa k deťom von. Po tom ako sme obišli celý dom a Mikuláša sme nenašli, tak sme sa vybrali domov. Juli vchádzala do dverí prvá a videla som že takmer nedýchala keď uvidela tu cetičku, čudovala sa ako sa k nam dostala, balíčky na okne si vôbec nevšimla, až keď som jej povedala že nech sleduje sviečky kam ju zavedú si všimla že na okne su vytúžene vrecúška od Mikuláša. Mikuláš k nám zavítal akurát vtedy keď sme boli vonku...Medzi vrecúškami bola zapálená sviečka a pri nej zlatý list od Mikuláša. Ten sme prečítali, boli tam napísané Juliankine aj Eliankine prednosti a kedže v každom z nas je aj kus čerta bola spomenutá aj jedna slabina. Po prečítaní listu resp. už počas toho sa deti pustili do rozbalovania...Ako prvý sa na Julianku vykotúlal zemiak, na čo povedala že asi sa Mikulášovi niečo nepáčilo....a o par minút na to prišla že sa teší zemiaku, že z neho môžeme niečo uvariť....
V každom prípade sme to čo bolo napísané v liste od Mikuláša nijako nekomentovali ani nemoralizovali. Je krásne vidieť že deti oazj chcú veriť v niečo zazračné, lebo aj napriek tomu že sme si čítali o legende Mikulaša a kto Mikuláš bol, deti chcú veriť že aj teraz ešte naozaj on chodí a nosí im vrecúška a tak to má byť...nech to čaro plynie čo najdlhšie... Deťom sme čítali o Mikulášovi, že kedysi naozaj žil biskup Mikuláš a pomáhal ľudom. Hovorili sme aj o anjelovi a čertovi.  Anjel je to dobro v nás a čert sú tie naše slabiny, a Mikuláš je naše JA. A že všetko dokopy sme my a všetko treba prijať a nie odmietať alebo sa nadaj bože tým strašiť. Ale to je teraz ešte tažké vysvetliť takým malým detičkám ako sú tie naše...Preto vo vrecúšku našli aj malý zemiak :) okrem toho ovocie, oriešky a nech si aj zamaškrtia tak julianka mala mandle v horkej čokoláde a eli slivy v horkej čokoláde kedže tých pár zubkov by jej nestačilo na oriešky...Myslím že to bol okamih krásny, na fotke až tak nie je vidieť, kedže som nechala narúšať atmosféru bleskom...Magická cestička so sviečok mala úspech a horela až kým detičky nezaspali....

Adventný veniec

Adventný veniec sme si pripravili z darov prírody, ktoré sme nazbierali a dietky našli zopár z nich aj v adventnom batôžteku. Ihličie sme boli nazbierať v lese z opadaných stromov. Julianka venček naaranžovala a navrhla kde čo bude umiestnené. Potom sme to prilepili na ihličie tavnou pištolou. Plánovala som tam dať aj škoricu, ktorá bola tiež súčasťou batožteka, ale to Juli rozhodla, že "Mami škoricu tam nedáme, urobíme si škoricový čajík"
Sviečočky z včelieho vosku sme tiež vyrobili zrolovaním plátu včlieho vosku spolu s knotikom. Vonali ozaj prenádherne...až tak že naša mladšia Elianka jeden z plátov poctivo poochutnávala zo všetkých strán.
Dnes je prvá adventná nedela. Sviečku deti slánostne zapálili. Pritom sme si zaspievali o svetielku... Oheň ich obe fascinuje čiže nakoniec horeli naraz všetky 4 sviečky, ktoré opakovane sfúkli a znovu zapálili. Priznám sa, že ocinko pri tom ani nedýchal keď videl že naša ani nie rok a pol ročná dcéra drží v ruke špajdlu a snaží sa odpalovať oheň...Ale som šťastná že sme si to spolu vychutnali a máme takého tolerantného ocinka.

 Tu sa julianka teší, že má knižku s včelieho vosku

adventý kalendár pre ocinka

Tento rok nebol ukrátený ani náš ocinko. S deičkami sme mu vyrobili niečo na maškrtenie ale niečo aj na potešenie duše.

čokoládové šuhajdy sme vyrobili zo 70% čokolády, masla, vlažských orechov ozdobené farenými paličkami.
Elianka podctivo orechy podrvila v mažiari a Julianka rozdelila paličky do formičiek, nalámala čokoládu a po roztopení sme všetky spolu formičky naplnili. Musim priznať, že obe dievčata poctivo ochutnávala aby sa uistili že ocinkovi budu naozaj chutiť. Tak mali obe čokoládove fúzy :)
Po pridaní čokolády do formičiek sme ich dali do mrazničky a po stuhnutí sme ich obalili v alobale.
Pre potešenie duše sme nastrihali dievčatami pokreslený papier na pásiky a vymýšlali sme čo tam ocinkovi napíšeme ako napríklad juli vymyslela, že Ocko bucko mam ťa rada, alebo ocko bucko ľubim ťa, alebo ocko ty môj lupienok, ty môj lístok....ja som prispela tiež...ocko dnes ti venujeme krásne objatie...to aj sme sa nasmiali pri tom :) pásiky sme zrolovali a vložili do škrupinky

Všetko sme spolu poukladali medzi šípky v prútenom košíčku