Julianka mala svojho obľúbeného macka. Dala mu meno macko uško. Bol to v tom čase jej jediný plyšák o ktorého sa vzorne starala. Doniesol jej ho Ondrejko až z Islandu kde ho objavil v miestnom sekáči. Jedného dňa ho však Julianka zabudla na hojdačke na ihrisku. Vrátili sme sa ho hľadať ale žial neúspešne. Bol to plač veru preveľký...
Po vyše roku a pol čo sa stratil prišla zrazu jedno ráno prišla Julianka smutná do obývačky, že jej chýba macko uško. Vymyslela, že by sme mohli odletieť na Island a isť ho tam hľadať. Tak som jej navrhla že si spolu macka uška ušijeme. A tak aj bolo a veru aj potešilo...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára