náhrdelníky z filcu

Filc nastriháte na pásiky cca 1,5 cm. Pásik sa zroluje a vytvorí tak krásnu gorálku. Potom gorálku napichnete ihlou na nitku a takto postupne pripájate vytvorené gorálky. Julianke sa niekotré po navlečení trochu rozmotali, čo nevadilo lebo celkový dojem z náhrdelníka bol potom taký neuhľadený čo mu dávalo hravosť. Gorálky sa dajú robit aj dvojfarené, položením dvoch pásikov na seba. a následným zrolovaním.

vianočný darček pre sesterničku

Julianka veľmi rada robí uzlíky, tak sme si povedali, že urobíme nejaký uzlíkový náhrdelník alebo náramok. Kúpila som dva dlhé motúzy, obalené ovčou vlnou. Vlnu mám veľmi rada. Vytvárním uzíkov, vznikol náramok na ktorý Juli našila karabinku a očko aby sa sesterničke Karolinke dobre zatváral. Ozdobila ho kvietkom s filcu, ktorý vyrobila pospájaním jednotlivých nastrihaných filcových kruhov a kvetiniek. Tie som nastrihala ja, lebo zatial sa Julia tažko strihá do látky.

J

Padá sniežik bielučký...

V škole som dostala za úlohu vyrobiť pohyblivý obrázok pre deti a mala som na to necelú hodinu, tak som pripravila tématicky k zime o pesničke, ktorú ma Julianka rada. Napriek tomu, že v krelení som nikdy nevynikala zožal úspech, deti ocenili moju nedokonalosť a Juli si malú sýkorku zobrala v ten večer aj na spanie do postielky.

prosové šišky pre vtáčiky

žiaľ naše tekvicové kŕmitko nevydržalo príliš dlho, Jedného dňa prišla za mnou Julianka, že naše krmítko sa zmenšilo, zošuverilo, že by sme mali vyrobiť nové. A naozaj približne po 10 dňoch nám začalo plesnivieť, čo pre vtáčiky nie je moc dobré tak sme im vyrobili nové tentokrát z prosa, šišiek a masla. Maslom sme obalili šišky a potom uz len obalili v prose. Myslím, že aj detičky si to užili lebo proso bolo nielen príjemne na dotyk ale vo veľkej sklenenej mise vynikol aj jeho jemný zvuk keď dievčatá misu rozotočili, čo sa mi páčilo. Po pár minutách ako sme dali šišky na okno nás navštívili mašrktné sýkorky.

sviečky z orechových škrupiniek

Tvorenie s včelým voskom je vždy veľmi príjemné. Jeho jedinečná vôňa vždy ulahodí na duši a keď škrupinky plávu na vode navodia ozaj krásnu atmosféru. Aby nám sviečky horeli použili sme knótiky z obyčajných kahančekov, ktoré sme vydlabali a vložili do škrupinky. Včelý vosk sme roztopili na vodnom kúpeli. Roztopený sme ho ponalievali do šrupiniek a pozorovali ako rýchlo ztuhne.

pršiplášť pre bábiku

S farebnou jeseňou prišli aj upršané dni. Radi chodíme von aj keď prší. Aby mohla ísť s nami aj Juliankina obľúbená bábika mali sme nápad vyrobiť jej pršiplášť. Vyrobili sme ho z koženky aby nepremokla. Juli zošila koženku a našila gombíky. Predtým ako začali šiť, som je perom nakrelila bodky aby vedela, kde približne má pichnúť ihlou. Ešte potebovala moju asisitenciu tak že som jej koženku počas šitia otáčala. Pršiplášť vznikal postupne, nebolo to za jeden deň. Juli vačšinou spravila zopár stehov a vrátila sa potom k tomu neskôr. O to väčšia radosť bola, keď ho bábike prvý krát obliekla.

lastovičková kabelka na kvietky a jesenne lístky

S Juliankou sme začali spolu šiť približne okolo jej troch rokov, v lete si ušila svoju prvú kabelku, s ktorou najradšej behala po lúke a robila si do nej zásoby sedmokrások, ktoré potom vyjedala alebo sme si pripravili sedmokráskovú limonádu.

Kabelka je vyrobená s filcu, ja som filc vystrihla a Julianke som najkreslila bodky, aby vedela kam ma ihlu pichnúť. Inak všetko zvládla celkom sama. Bolo krásne pozorovať ako sa sustredí pri navliekani ihly to takého malého očka a ako sa potom tešila keď bola kabelka hotová. Gobíček na kvetinke našla v lese a sama sa rozhodla že si ním kabelku ozdobí.

oslava legendy svätého Martina

V ten novembrový deň sme sa stretli aj s kamarátmi v lese. Ja som išla popredu, aby som si v altánku rozložila divadielo, ktoré som o svätom Martinovi detičkám pripravila.

Bolo jedno mesto a bolo to už veľmi dávno. Narodilo sa tu jednej maminke malé babatko. Bol to chlapec a dali mu meno Martin. Martin sa mal k svetu a vyrástol v udatného chlapca. A tomu jedného dna otecko hovorí: " Milý Martin, máš už 15 rokov, si už veľký aby si sa mohol stať rytierom a slúžiť v armáde cisárovi. Dám Ti plašť, meč, čapicu a bieleho koňa ". A tak Martin odišiel ako vojak slúžiť do armády. Jazdil vždy na svojom bielom koni. Dni, týždne, roky ubiehali, medzitým dospel v statočného a udatného rytiera. Jedného dňa keď sa vracal domov, prechádzal lesom, začalo snežiť...započúval sa ako krehko vločky dopadajú na stromy, zem, prírodu okolo...snežilo čoraz viac a viac...Martin si pochvíli hovorí " bŕŕŕŕŕ to je ale krutá zima, už aby som bol v meste.

Keď prechádzal bránami mesta, sedel tam úbohý žobrák, triasol sa od zimy a hovoril " pomôžte mi prosím som hladný, smädný a je mi zima. Ĺudia okolo neho chodili no nik si ho ani len nevšimol, nik mu nepomohol...Ale Martin pristúpil bližsie a hovorí, " Síce tiež nemám ani jedlo ani pitie ale pomôžem Ti. " V tom Martin zoskočil z bieleho koňa, vytiahne svoj meč, rozsekne svoj plášť na polovicu a podaruje ju žobrákovi aby sa aspoň zahrial. Žobrák Martinovi poďakuje, " ďakujem Ti Martin, veľmi si mi pomohol." V tu noc sa Martinovi sníval sen, v ktorom sa mu zjavil anjel odetý do polovice plášťa, ktorú daroval žobrákovi. Tento sen bol pre neho znamenie, že svoj život zasvätí pomáhaniu chudobným a všetkým svojim priateľom, ktorí to budú potrebovať.

(V divadielku priletel anjelik so zapálenou sviečkou, od ktorej si všetky detičky odpalili plamienok a zapalili svoj vlastnoručne vyrobený lampiónik, prvý je vyrobený zo zavaraninového pohara na ktorý deti nalepili krepový papier a druhy je vyrobený nasledovne:  na balón nalepíme postrihaný pauzovaci papier alebo papier na pečenie, na ten sme nalepili jesenne listy a znovu prelepili pauzovacim papierom, ked papier stuhom balon sme praskli a dovnútra vložili zapálený kahanček)

Kým si všetky deti pozapalovali lampióny sme si spievali a na flaute zahrali pesničku " Moje malé svetielko, chcem aby svietilo, nikto mi a nezhasne chcem aby svietilo."

Potom sme sa vybrali po stopách Martina a hľadali sme podkovičky, ktoré nám v lese nechal schované v prútenom košíčku. Podkovičiek bol len polovičný počet ako bolo detí, aby sme sa navzájom podelili tak ako sa aj Martin podelil so svojim plášťom a naučili sa tak od neho štedrosti.

Oslava legendy Martina končila v tme prechádzkou po lese so zapálenými lampiónikmi.

(Budem sa snažiť urobiť o rok aj video dokumentáciu divadielka a celkovej atmosféry, aby bol zachytený autentický zážitok nielen divadielka ale aj atmosféry svetielok aj napriek tomu že nám poprchalo sme si to užívali a zakončili pojedaním našich lepeňákov, zahrievajúc sa nabaleným čajíkom v tme lesa )


 Teši m že detičkam sa príbeh pačil o čom svedčí aj to, že juli ešte takmer týždeň chodila doma s mečom ktorý si vyrobila z palice akože je Martin a ja som stvarňovala žobráka.
Boli sme pozrieť aj sochu svätého Martina v Dome Svätého Martina, čo som predtým ani len netušila že sa to spája práve s touto legendou tak som opäť vdačná detičkám, že som sa vďaka nim zase niečo nové naučila

tekvicové krmítko pre vtačiky

Okrasnú tekvičku sme vydlabali a naplnili slnečnicovými semienkami.

Radosť z prvých pochutnávajúcich sýkoriek bola veľká.

 

 

hmyzí hotel a medovníkové lízatka

Vdaka úžasnej Miriam Halamičkovej sme s detičkami vyrobili včely hotel, porozpravali si o všakovakej havedi, vyrobili motylika a pre všetkych zúčastnených upiekli medovníkove lízatka

náš pojašený šarkan

Bola to radosť velká preveľká ked nam prvý krat vyletel do vzduchu

dušičky

Dusičky mam rada. Je to čas stíšenia sa, ponorenia sa do svojho vnútra a hlavne spomínania na tých milovaných, ktorí už nie sú medzi nami. Je to čas kedy s dietkami otvoríme albumy listujeme a pripomíname si krásne chvíle, ktoré sme ako rodina spolu zažili aj s tými čo už nie su medzi nami. Zapálime sviečky...

Pre dedka Lacka sme na hrob vyrobili lampióniky z krepového papiera a venček z jesenných listov.